Pre úspešný školský začiatok je potrebné, aby dieťa, ktoré nastupuje do školy bolo zrelé. Pod pojmom školská zrelosť rozumieme telesnú, duševnú, spoločenskú a výchovnú vyspelosť dieťaťa. Deti, ktoré vstupujú do prvej triedy, by mali dokázať samostatne pracovať, byť trpezlivé, sedieť v triede na určenom mieste, plniť školské povinnosti. Mali by sa vedieť podriaďovať pravidlám a nadväzovať nové kontakty so spolužiakmi. Takéto deti sú pripravené na úspešný školský začiatok a môžeme o nich povedať, že sú zrelé.

3. KRITÉRIÁ ŠKOLSKEJ PRIPRAVENOSTI:

• vek 6 rokov je vhodný pre novú sociálnu situáciu;
• telesný stav – výška, hmotnosť, pomer hlavy ku trupu, vyrovnávanie telesných proporcií, osifikácia, výmena chrupu;
• intelektová úroveň – schopnosť sústrediť sa, slovná zásoba, súvislosť vyjadrovania, výslovnosť, gramatika, časové kategórie, čísla...
• sociomorálna úroveň – citové ovládanie, kvalita sociálnych vzťahov...
• pracovná motivácia – chcieť sa učiť...

Nezrelé deti môžu v prvej triede pôsobiť ako nenadané. Škola na ne kladie neprimerane vysoké nároky. Tieto deti nedokážu v škole udržať pozornosť, sú netrpezlivé, nerozoznajú hru od úlohy, nedokážu samostatne pracovať, neplnia si povinnosti, nedokážu sa podriadiť pravidlám školy a podobne. Pokiaľ dieťa nastúpi do školy nezrelé, obvykle jeho školský začiatok nie je úspešný. Škola môže potom u dieťaťa vyvolávať strach alebo úzkosť, v horších prípadoch sa dokonca u detí môže objaviť pomočovanie, nespavosť, neurotické a žalúdočné ťažkosti alebo iné psychické, či somatické ochorenia.

Príznaky školskej nezrelosti sa však nemusia vždy prejavovať hneď po vstupe do školy. K zreteľným prejavom nezrelosti môže dôjsť až vo vyšších ročníkoch. Vtedy je už však oveľa problematickejšie riešiť dôsledky školskej nezrelosti ako pred nástupom do školy.

4. ZÁKLADNÉ VARIANTY NEDOSTATOČNE PRIPRAVENÉHO DIEŤAŤA NA ŠKOLU:

Úspešnosť a neúspešnosť detí v škole neovplyvňujú len biologické faktory, ale významnú rolu tu hrajú tiež vplyvy prostredia a výchovy. Školskú zrelosť teda nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti.

Pripravenosť na vstup do prvej triedy ovplyvňuje u dieťaťa viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných i vonkajších podmienok jeho vývoja. Vnútorná pripravenosť závisí od vrodených dispozícií dieťaťa. Vonkajšou pripravenosťou rozumieme nielen záujem dieťaťa o školu, ale tiež optimálne výchovné pôsobenie v rodine, vhodné podmienky a podnetné prostredie v materskej škole.

Otázky telesného vývoja sú vecou lekárskeho posúdenia, ktoré vykonáva pediater v rámci preventívnych prehliadok, a to okolo piateho roku, aby pred nástupom do školy bolo v prípade potreby možné ešte včas prijať prípadné nutné opatrenia. Pritom z hľadiska telesného vývoja a duševnej a sociálnej vyspelosti nemusí vždy ísť o súlad. Niektoré deti sú telesne zdatné, ale duševne či psychosociálne sú pre vstup do školy nezrelé. Naopak deti, ktoré sú drobné, na pohľad vyzerajú mladšie a telesne nevyspelé, môžu byť pre vstup do školy duševne i sociálne vyspelé. Pri posudzovaní pripravenosti do školy je nevyhnutná úzka spolupráca s detským lekárom, prípadne ďalšími odborne špecializovanými pracovníkmi (psychológom, psychiatrom, logopédom a podobne) a rovnako spolupráca medzi pedagógmi materskej školy a základnej školy.

S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i voľné pohyby. Jeho mimika a ďalšie výrazové prejavy sú tiež kontrolovanejšie a zrelšie.

V tomto období sa mení aj schopnosť vnímania. Školsky zrelé dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleňovať časti a pôvodný celok z nich opäť zložiť, čo je – pokiaľ ide o sluchové a zrakové vnímanie - predpokladom úspešného vyučovania čítania a písania. Úroveň tejto schopnosti a stupeň vývoja pozorujeme predovšetkým v detskej kresbe.

Kresbové testy patria medzi často používané psychologické diagnostiky. Tie nám dávajú prvé ucelené informácie o osobnosti dieťaťa. Môžeme z nich vyčítať nielen úroveň intelektových schopností, povahové a charakterové črty, typ osobnosti dieťaťa, ale aj úroveň jeho sebavedomia, postavenie v sociálnych skupinách, jeho vzťah k svojmu okoliu, emocionálne prejavy, citovú zrelosť i sociálnu adaptáciu.

Kresby dieťaťa by v tomto období mali vernejšie odrážať skutočnosť. Dieťa by malo byť schopné obstojne nakresliť ľudskú postavu (hlava, trup, končatiny), obkresliť jednoduchšiu predlohu zloženú z písmen, či geometrických tvarov a uspokojivo podľa predlohy nakresliť rôzne znaky.

Rozumové poznanie sa začína opierať o konkrétne myslenie, ktoré dieťaťu umožňuje, aby sa lepšie orientovalo vo svete okolo seba, v tvaroch, kresbách a dejoch. Lepšie postrehne podobnosť a rozdiel, chápe vzťahy a súvislosti. Pamäť sa stáva trvalejšou a zámernejšou, aj keď zatiaľ je skôr mechanická ako logická.

Pre úspešné zaškolenie je veľmi dôležitá úroveň verbálnej komunikácie. Dieťa zrelé na školskú dochádzku je schopné sa vyjadrovať vo vetách a jednoduchších súvetiach, vie sa dopracovať k určitým zovšeobecneniam a kategorizácii. V reči sa zdokonaľuje tiež správna výslovnosť. Dobrá znalosť vyučovacieho jazyka je jednou z najdôležitejších podmienok zvládnutia školskej výučby.

Dieťa zrelé na školskú dochádzku by malo vedieť rozlíšiť hru od povinností. Zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť, a to aj vtedy, ak sa objavia nejaké prekážky. Dokáže sa podriadiť pracovnému rytmu vyučovacích hodín a vedome zameriavať svoju pozornosť na vyučovanie.

Predpokladom úspechu v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo byť odolné voči frustrácii a vedieť prijímať aj prípadné neúspechy. Prílišná citlivosť dieťa ľahko vyvedie z miery. Strach, napätie a tréma znižujú jeho výkonnosť. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky alebo inej blízkej osoby na viac hodín a podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby – učiteľky. Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa sa s nimi dostáva do súťaže, učí sa vzájomne si pomáhať a spolupracovať.

Cieľom výchovného pôsobenia u dieťaťa v predškolskom veku je príprava na požiadavky prvej triedy. Zahŕňa primeranú fyzickú i psychickú úroveň, kultúru správania a elementárne formy pracovnej aktivity. Snahou materskej školy by mala byť príprava detí na úspešný školský začiatok. Medzi konkrétne ciele by sme mohli zaradiť rozvoj zmyslového vnímania (zrakového a sluchového vnímania, priestorovej orientácie), grafických schopností (cvičenie hrubej a jemnej motoriky), rozumových schopností (osvojenie základných poznatkov o prírode, spoločnosti i o človeku), komunikačných schopností (optimálna slovná zásoba), telesnej zdatnosti, elementárnych pracovných návykov a výtvarných schopností (práca s papierom a rôznymi druhmi materiálu, nácvik rôznych výtvarných techník).

Práca s deťmi najstaršej vekovej skupiny v materskej škole je náročná pre svoju rozsiahlosť. Od pedagóga vyžaduje rozsiahle odborné znalosti, organizačné schopnosti, cieľavedomý, premyslený a systematický prístup k práci s deťmi pripravujúcimi sa na vstup do školy. V tom období má veľký význam odborne vykonaná pedagogická diagnostika. Preto by sa pedagógovia pracujúci s touto vekovou skupinou mali vo vyššej miere zaujímať o odbornú literatúru s danou tematikou a zúčastňovať sa rôznych školení a kurzov na rozšírenie svojho vzdelania.

Pedagogickú diagnostiku je potrebné uskutočňovať mimovoľne, tak aby si dieťa neuvedomovalo, že ho pozorujeme a hodnotíme. Jedine vtedy sa dieťa bude správať spontánne a prirodzene. Zameriavame sa na pozorovanie somaticko-motorickej, umelecko-expresívnej, lingvistickej, logicko-matematickej, prírodovednej, sociomorálnej a emocionálnej oblasti.

5. U DIEŤAŤA DIAGNOSTIKUJEME NASLEDUJÚCE OOBLASTI:

Niektoré deti ani po dovŕšení šiesteho roku nedosahujú školskú zrelosť. Práve pedagogickú diagnostika môže včas takéto deti identifikovať. Umožní zabrániť ich predčasnému vstupu do školy, ktorý by ich do budúcnosti poškodil. Patria sem deti s nasledovnými prejavmi správania: dieťa sa nevie od začiatku dochádzky adaptovať na prostredie materskej školy, nevie sa odtrhnúť od rodičov, neustále vyžaduje individuálnu pomoc dospelého, je nepokojné, plače, ku všetkému zaujíma negatívny postoj (negativizmus), odmieta hovoriť (mutizmus), počas spánku sa pomočuje, je ustrašené, úzkostlivé, hanblivé, zlostné, nenadväzuje kontakty s rovesníkmi, má problémy s komunikáciou, jeho slovná zásoba je veľmi slabá a má nevhodné prejavy správania. Pravdepodobnú nezrelosť dieťaťa na školskú dochádzku naznačuje väčšinou kombinácia niekoľkých prejavov.

V indikovaných prípadoch môžu rodičia požiadať o odklad školskej dochádzky dieťaťa o jeden rok. Toto opatrenie má adekvátny dopad na ďalší vývoj dieťaťa, pokiaľ sa podarí pre neho vypracovať a úspešne realizovať individuálny vzdelávací plán. Je to výchovný program špeciálne zameraný na výchovu konkrétneho dieťaťa s ohľadom na osobnostné a psychické zvláštnosti konkrétneho dieťaťa.

6. PRI TVORBE INIVIDUÁLNEHO VZDELÁVACIEHO PLÁNU JE POTREBNÉ PRIHLIADAŤ NA URČITÉ PRINCÍPY:

S deťmi, ktoré majú odklad školskej dochádzky je potrebné využiť čas zostávajúci do nástupu do školy na ich rozvíjanie. Je potrebné hravým spôsobom rozvíjať reč dieťaťa, ktorá nie je len základom dobrej komunikácie, ale spája sa aj so schopnosťou čítať a písať. Vhodné je tiež precvičovať pamäť dieťaťa, učiť ho jednoduchšie básničky, piesne a riekanky.

Dieťa by sa už v predškolskom veku malo učiť rozoznávať materiály: sklo, kov, drevo, umelú hmotu a podobne. Veľmi vhodné je, aby dieťa poznalo cestu do školy a späť, vrátane základných pravidiel dopravy. Deti by mali tiež poznať základné hodnoty a symboly: štátnu vlajku, hymnu, prezidenta, rodné mesto (obec). Od dieťaťa nastupujúceho do školy by sa malo vyžadovať, aby poznalo celé svoje meno, adresu, mená rodičov a súrodencov, ich zamestnanie.

Veľký vplyv na zdravotný stav a rozvoj osobnosti dieťaťa má pohybová výchova. Preto treba deťom dopriať dostatok pohybu, učiť ich správnu chôdzu, prirodzený beh, cvičiť s nimi jednoduché cviky.

Veľmi dôležité je viesť deti k upevňovaniu návykov spoločenského správania, učiť ich pozdraviť, poprosiť, poďakovať, vykať dospelým, správne ich oslovovať (pani učiteľka...), neskákať do reči. Dieťa by malo vedieť, čo smie a čo nesmie, tiež by sa malo učiť ovládať svoje city, tlmiť afekty, naučiť sa prijímať prehru, rozlišovať dobré od zlého.

Mali by sme podporovať samostatnosť detí pri jedle, umývaní, obliekaní, upratovaní hračiek a podobne. Dieťa musí by primerane schopné samoobsluhy a mať základné návyky udržiavania poriadku. Umývanie rúk pred jedlom a po použití toalety by malo byť pre deti samozrejmosťou, rovnako ako používanie toaletného papiera a vreckovky.

Dieťa sa má na vstup do školy tešiť, preto by ho nikto nemal školou strašiť. Nemalo by chápať prácu v škole ako nepríjemnú povinnosť. Problém pripravenosti, zrelosti a spôsobilosti dieťaťa na školskú dochádzku je skutočne vážny, preto je viac ako vhodné poradiť sa v nejasných prípadoch s odborníkmi.

7. OSVOJOVANIE ROLY ŠKOLÁKA
Osvojovanie roly školáka sa uskutočňuje prostredníctvom hodnotenia výkonov a správania žiaka učiteľom, čo vedie k sebareflexii a k vytváraniu predstavy o sebe ako školákovi. Hodnotenie má zo začiatku verbálny charakter a je globálne. Poskytuje tak „ochranu“ tým, ktorí zatiaľ nezvládli pravidlá správania alebo požadovaný výkon. Postupne dochádza k individulálnemu, ktoré je z hľadiska utvárania sociálnej a osobnej identitiy dieťaťa významné. Až v tejto etape získava žiak informáciu ako si plní svoju rolu a zároveň vzniká medzi ním a učiteľom záväzný inštitucionálny vzťah. V tejto etape sa hodnotenie žiaka inou osobou (napr. spolužiakmi) takmer nedotýka.

Rola spolužiaka sa vytvára spoluúčasťou žiaka na živote triedy na vyučovacej hodine i cez prestávky. Má niekoľko fáz:

• adaptačná fáza, v ktorej dieťa zaujíma rolu žiaka;
• fáza utvárania pocitu príslušnosti žiaka k danej skupine prostredníctvom spôsobu komunikácie učiteľa pri organizovaní života v školskej triede;
• fáza aktívnej spoluúčasti na živote v triede.

Systematické skúmanie donedávna skrytých oblastí ľudského mozgu vynieslo do popredia aj problematiku laterality, čiže ľaváctva a praváctva. Výskumy dokazujú, že normálny vývoj ľaváctva a praváctva na vrodenom, genetickom základe ovplyvňuje utváranie osobnosti dieťaťa a že je potrebné tento rys včas a u každého jedinca rozpoznať a optimálne rozvíjať. Školská prax už v minulosti predložila poznatky aj argumenty proti precvičovaniu ľavákov na pravú ruku a položila základ praktickému riešeniu otázok výchovy ľavákov v škole a rodine. O tieto poznatky sa učitelia v modernej škole opierajú dodnes.

Vstup dieťaťa do školy je spojovaný okrem iného i s organizovanou a systematickou starostlivosťou o rozvoj jeho laterality. Existujú záväzné pokyny a predpisy, v ktorých sa učiteľom a vychovávateľom ukladá povinnosť venovať zvláštnu pozornosť ľavorukosti žiaka a uplatňovať správnu metodiku ich výchovy. Avšak ani v súčasnom systéme vyučovania písania niekedy nie je individuálnemu prístupu a špecifickému vedeniu ľavákov venovaná náležitá pozornosť.

Odborné vyšetrenie laterality sa pomaly stáva súčasťou hodnotenia školskej zrelosti dieťaťa pred jeho nástupom do školy. V podstatnej miere zamedzuje neuváženým zásahom do prirodzeného vývoja ľaváctva detí, pri ktorom sa riskovalo menšie či väčšie poškodenie mozgových mechanizmov pre pohybovú a zmyslovú diferenciáciu, kontrolu pozornosti, pre motivačnú a emocionálnu orientáciu, reč a myslenie.

Ľavorukosť i pravorukosť je možné preveriť jednoduchými skúškami. V dobe medzi 5. – 7. rokom veku dieťaťa sa už zreteľne prejavuje. Skoršie závery bývajú častokrát mylné, ľaváctvo a praváctvo sa vyvíja pozvoľne. Sú zreteľné obdobia, kedy dieťa používa rovnako alebo striedavo ľavú i pravú ruku, ale i obdobia, kedy obratnejšiu ruku uprednostňuje. Do pomerov laterality zasahuje aj najvážnejšie rozhodnutie – akou rukou bude dieťa písať. Bližšie informácie o uvedenej problematike a o konkrétnych spôsoboch zisťovania laterality vám poskytne pedagogicko-psychologická poradňa.

V prípade, keď už je rozhodnuté, že bude písať ľavou, dieťa musí byť vedené k správnemu držaniu písacieho nástroja. Zlé návyky z predškolského obdobia sa v škole už len veľmi ťažko odstraňujú. Jedná sa nielen o návyk správneho držania ceruzky, ale i správnej polohy ruky a tela a správneho sklonu papiera.

Ľavák drží ceruzku podobne ako pravák. Drží ju troma prstami: prvý článok prostredníka ju podopiera z ľavej strany zdola, palec ju pridržuje z pravej strany a ukazovák zhora. Ceruzku drží ľahko, tri až štyri centimetre nad špičkou, aby s plochou papiera zvierala uhol približne 45°. Jej koniec smeruje k ľavému ramenu alebo len tesne vedľa neho. Nesprávne je, keď dieťa drží ceruzku špičkou smerom k sebe a píše vyvrátenou rukou. Ľavé rameno sa zdvíha, lakeť sa vysúva dopredu a píšuca ruka sa pohybuje nad riadkami. V pomerne krátkom čase u dieťaťa zaznamenávame dopad nesprávneho držania ceruzky a nesprávneho sedenia na telo, a to hlavne na chrbticu dieťaťa.

Aj pri nesprávnom držaní zvládne písanie ceruzkou ľavák celkom rýchlo a naučí sa ňou i obstojne písať. Problémy nastanú až v škole, kedy ceruzku nahradí pri písaní plniace pero a ruka písmená písané atramentom rozmazáva.

Dnes už neobstoja nevhodné odporúčania ľavákom používať pri písaní guľôčkové pero. Takéto pero vyžaduje pri písaní prítlak a pevné uchopenie, fixuje nesprávne držanie tela a v konečnom dôsledku marí všetko, čo bolo prostredníctvom predchádzajúcich spojovacích a uvoľňovacích prípravných cvičení rozvíjané. Navyše ruka, ktorá sa pri písaní pohybuje na linajkách alebo nad nimi, zakrýva napísaný text. Potom je i spätná kontrola napísaného textu náročnejšia: ak sa zvýšia nároky na rýchlosť písania, stráca ľavák možnosť rovnocennej časovej kontroly svojho výkonu v porovnaní s pravákom.

V súčasnosti sú na trhu rôzne písacie nástroje a pomôcky, vyvinuté špeciálne pre ľavákov. Existujú plniace perá, ktoré sú naplnené špeciálnym, rýchlo schnúcim atramentom, ktorý zabraňuje rozmazávaniu napísaného textu. Takisto sa vyrábajú i perá alebo rôzne násadky na perá, ktoré priamo podporujú, ba dokonca nútia, ľavorukého žiaka na správne držanie písacieho nástroja.

Zošit či papier si ľavák natáča ľavým horným rohom smerom hore. Ľavú ruku má pri písaní vždy pod linajkou, pravou rukou si pridŕža a posunuje zošit dopredu a hore, aby bol stále v rovnakej vzdialenosti od tela. Taktiež je potrebné si uvedomiť (a to nielen v škole), že väčší priestor a pokoj pri kreslení a písaní má v ľavej časti pracovného stola alebo školskej lavice.

Ak si ľavák osvojil správne elementárne pracovné návyky už v materskej škole, budú jeho výkony pri písaní v prvom ročníku základnej školy rovnako hodnotné ako výkony praváka. Avšak v prípade, že príprave pre písanie nebola venovaná dostatočná pozornosť v materskej škole a ani v rodine, budú požiadavky kladené na dieťa v počiatočnom vyučovaní pre neho vyššie a náročnejšie. Cesta k úspešnému písaniu povedie častejšie cez riadené precvičovanie a docvičovanie za pomoci učiteľa a spolupráce rodičov.

Rodičia, ale často i učitelia, nepočítajú s výraznejším zlepšením ľavákov v písaní, neuvažujú o prípadnej účelnosti zmien vonkajších podmienok ich učenia. Pritom ľaváci, vedení tak, aby sa ich prirodzená lateralita podporovala a rozvíjala, majú rovnaké predpoklady k maximálnemu rozvoju svojich schopností ako praváci.

Malo by Vaše 6-ročné dieťa nastúpiť v septembri do 1. ročníka základnej školy? Podľa skúseností pracovníkov pedagogicko - psychologických poradní, nie všetky 6-ročné deti sú schopné v tomto veku zvládnuť nároky 1. triedy bez vážnejších problémov. Fyzickú (telesnú) zrelosť posúdia detskí lekári pri predškolských zdravotných prehliadkach. Psychickú (duševnú) zrelosť posudzujú bezplatne na Vašu žiadosť psychológovia pedagogicko - psychologických poradní. V spolupráci s pedagogicko - psychologickou poradňou v Senci Vám predkladáme základné informácie o tom, čo by Vaše 6-ročné dieťa pred vstupom do školy malo vedieť a ako by sa malo správať, aby zvládlo nároky 1. ročníka bez väčších problémov.

BUDÚCI PRVÁK BY MAL VEDIEŤ:
• samostatne sa obliecť a obuť;
• pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky;
• samostatne sa najesť a obslúžiť na WC;
• správne vyslovovať všetky hlásky;
• vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách;
• kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené;
• nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi;
• vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary;
• poznať základné farby;
• spočítať predmety do "päť";
• rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu;
• naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku;
• vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach;
• orientovať sa v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo".

AKO BY SA BUDÚCI PRVÁK MAL SPRÁVAŤ:
• vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút;
• začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha;
• na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká);
• väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý;
• nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti;
• v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie;
• nezajakáva sa pri reči;
• nepomočuje sa.

Ak máte pochybnosti o tom, či je Vaše dieťa dostatočne pripravené pre školskú dochádzku, navštívte okresnú pedagogicko - psychologickú poradňu, kde psychológ dokáže presnejšie zistiť úroveň školskej pripravenosti Vášho dieťaťa a poradí Vám, ako môžete svoje dieťa pripravovať na školu v tej oblasti, v ktorej má ešte problémy a poskytne Vám bezplatne aj vhodné podnety a materiály.

Pokiaľ dieťa zaostáva vo viacerých oblastiach, zvládnutie nárokov základnej školy mu môže spôsobiť výrazné problémy. Podľa zákona však môžete spolu s riaditeľstvom základnej školy (a len s Vašim súhlasom) odložiť dieťaťu povinnú školskú dochádzku o jeden rok.